Sú hry, ktorých príchod na trh je dlho očakávaný, o ktorých sa už od samého zahájenia prác píše a hovorí, hry, ktoré majú svoju webovú stránku, na ktorej sa pretriasajú názory, dohady a špekulácie všetkých hráčov, ktorí na tieto hry zúfalo čakajú, hry, bez ktorých sa počítačová herňa nemôže volať počítačovou herňou, hry, ktoré majú svoje fankluby, a ktorých názvy poznajú aj takí ľudia, ktorí si na počítačové hry nepotrpia. Na druhej strane sú hry, na ktoré nikto nečaká, nehovorí sa o nich, nepíše sa o nich, nemajú svoju webovú stránku ani fanklub a keby ste sa na ne v počítačovej herni pýtali, nechápali by, o čo vám ide. Hry, o ktorých ani neviete, že existujú. Napriek tomu takéto hry vychádzajú a ako hovoria mnohí, vypĺňajú nám – hráčom čas medzi dohraním jednej „super hry“ a vydaním ďalšej. Tieto hry sa často označujú ako „budgetovky“, teda hry, ktoré vzniknú s minimálnym úsilím a pri vynaložení minimálnych nákladov, neprinášajú originálne nápady, dych berúcu grafiku a spravidla ich „prejdete“ za pár hodín.

Gotcha! Paintball (G!P) patrí práve do tejto kategórie hier. Zvláštne na tejto hre však je to, že napriek kategórii, do ktorej patrí sa jedná o celkom vydarenú, originálnu a hlavne zábavnú hru. Samozrejme v porovnaní zo „super hrami“ v štýle Half Life 2, NFS Underground 2, Doom 3 atď nemá G!P šancu, ale z „budgetoviek“ je to jedna z tých lepších, a podľa mňa zatial najlepšia, akú som hral. G!P by sa dal označiť ako simulátor paintballu (dúfam, že slovo paintball, aj keď nie je slovom slovenským, vám čosi hovorí). Je to trochu zvláštne, lebo paintball by sa zase dal označiť za simuláciu „bežného dňa“ vojaka v prvej línii. Takže G!P je simuláciou simulácie?!?! Paintball sa však stal veľmi populárnym moderným adrenalínovým športom, ktorý som už aj ja vyskúšal na vlastnej koži a úprimne povedané – páčilo sa mi to. Takže prečo tento šport nenasimulovať na počítači pre tých, ktorí nemajú dosť odvahy, alebo sú príliš pohodlní, alebo nemajú vybavenie či peniaze na ozajstný zápas? Navyše je tu ďalšia výhoda – konečne bude existovať „strielačka“, v ktorej ľudia nezomierajú.

Tento nápad sa premenil v realitu v hre G!P. Písať o tejto hre je komplikované, pretože sa všetko dá zhrnúť do jednej vety – všetko, čo platí v painballe, platí aj tejto hre. V hre jedného hráča sa hráč sa prevtelí do úlohy vedúceho niektorého z paintballových týmov a pokúsi sa postupne prebojovať troma súťažami až na samotný trón medzinárodnej paintballovej ligy. Každá súťaž pozostáva z niekoľkých legálnych zápasov (každý proti každému) a z jedného nelegálneho. V legálnych zápasoch je dôležité uhrať čo najlepšie skóre, lebo podľa toho sa tvorí poradie týmov v súťaži. V nelegálnom zápase treba vyhrať, ak totiž vyhráte, prejde vedúci z týmu vášho súpera k vám, do vašeho týmu. A na čo je to dobré? V priebehu hry sa váš tým postupne zlepšuje a je možné ho vybaviť lepšími a lepšími zbraňami. Oboje sa deje za peniaze, ktoré v zápasoch zarobíte. Je na vás, či si za ne kúpite lepšie zbrane, alebo vytrénujete členov týmu v niektorej z troch kategórií: Kondícia, obratnosť alebo presnosť. No a keď k vám prejde niekto z iného týmu, obvykle je už vytrénovaný, a teda posilní tým a ušetrí peniaze.

Jadrom celej hry sú samotné paintballové zápasy, ktoré váš tým zvádza. Vytrénovaní a vyzbrojení členovia týmu sa pod vašim velením vydajú do zápasu. A to slovné spojenie “pod vašim velením” myslím doslovne. V G!P totiž (podobne ako v iných hrách) máte možnosť cez rýchle a stručné menu ovládané z klávesnice dávať inštrukcie členom týmu resp. celému týmu. Môžete veliť do útoku, na ústup, kázať svojim zverencom agresivitu, alebo opatrnosť, vysielať ich do zbesilého behu pre vlajku, alebo ich nechať odpočívať strážiac vlastnú vlajku. Význam tejto “fičúrie” (poslovenčené “feature” – viď slovník, ak nevieš čo to znamená) je však veľmi blízko nule, ak nie rovno nula. Paintballové arény sú totiž zväčša relatívne malé (ako ktoré) a pri 4-6 hráčoch v týme sa všetko deje veľmi rýchlo. Nie je čas na vyťukávanie povelov z klávesnice, nie je čas na organizovaný útok. Zápas vyzerá tak, že sa všetci bezhlavo rozbehnú smerom k súperovi, niekde v strede ihriska sa stretnú a postrieľajú a ide sa odznova. Nehovoriac o tom, že umelej inteligencii zásadne neverím (a to ani v lepších hrách ako je G!P). Takže niekedy, keď sa nám v zápase veľmi darilo, som do vysielačky zaštekal strohý pochvalný pokrik a tým využitie tejto “fičúrie” (viď predtým a znova viď slovník, ak stále nevieš, čo to je) končí.

Zarážajúci je fakt, že napriek tomu, že reálny paintball, ako aj jeho počítačová verzia G!P sa dá hrať rôznymi spôsobmi a s rôznymi pravidlami a je známa hromada rôznych typov hier a G!P obsahuje niekoľko z nich, všetky zápasy v režime jedného hráča (okrem nelegálnych zápasov)sú jedného typu – “Capture the flag & elimination“, čo v praxi znamená, že týmy sa snažia ukoristiť vlajku toho druhého týmu a doniesť ju k tej svojej. Vyhráva ten, kto „nazbiera“ viac vlajok počas stanoveného časového limitu resp. ten tým, ktorého hráči „vyoutujú“ (lebo v G!P sa nezabíja ale outuje) všetkých hráčov druhého týmu. Režim „Capture the flag“ nie je žiadnou novinkou a stáva sa štandardným režimom hry každej strielačky, napriek tomu sa v G!P tento režim odlišuje v niekoľkých detailoch, ktoré ho však (aspoň podľa mňa) robia menej zábavným. Ak niekto nesie vlajku a je vyoutovaný, vlajka sama zázrakom skočí do lona svojej domovskej “základne”, na rozdiel od iných hier, kde ostáva ležať na zemi a čaká na svojho princa – kto skôr príde, ten skôr melie (teda v tomto prípade skôr berie). Ďalším zábavo-uberajúcim prvkom je fakt, že sa dá s cudzou vlajkou “skórovať ” aj vtedy, keď tá vlastná nie je doma, čo sa v iných hrách zväčša nedá a je zdrojom veľmi zábavných naháňačiek.

Odhliadnuc od tohoto faktu je G!P neuveriteľne zábavná hra. Naozaj. Ja som nad G!P strávil celé hodiny už aj po jej dohraní, kedy som už kľudne mohol písať recenziu. G!P ma ale doslova chytila a hral som jeden zápas za druhým. Neviem povedať, čím to je, ale je to čosi podobné, čo vás núti hrať tetris, minigolf, pinball, solitare alebo iné na prvý pohľad dokonale nudné a neobstojné hry. G!P sa jednoducho nedá prestať hrať, je to hra výborne hrateľná s minimom „bugov“, celkom obstojnou grafikou a celkom slušnou dávkou zábavnosti. Áno, je to „budgetovka“, áno, je to hra výrazne slabšia ako tie naše vysnívané „super hry“, ale čo na tom, keď sa pri nej dobre bavíte?

Okrem hry jedného hráča G!P obsahuje aj hru viacerých hráčov, a to po internete, alebo lokálnej sieti LAN, dokonca aj pri priamom prepojení káblom. Táto možnosť, aj keď som nemal možnosť ju vyskúšať, ma veľmi láka a myslím si, že hre ešte viacej pridá na zábavnosti, ak sa po ihrisku budú preháňať ľudskí (hmmm teda v tomto prípade skôr neľudskí) protivníci. Problémom G!P je tak, ako aj v iných (aj oveľa lepších) hrách je umelá inteligencia. Počítačom ovládaní hráči sa správajú totiž značne jednoducho – bežia dopredu smerom k súperovi (súperovej vlajke), po ceste strieľajú po všetkom, čo sa pohne. Ak sa niektorému podarí zobrať vlajku, beží najkratšou cestou naspäť, pričom niektorí hráči bežia s ním ako eskorta a niektorí čakajú v súperovej základni pre prípad, že by ich vlajkonosiča vyoutovali. To nie je zlá stratégia, škoda len, že je absolútne nemenná a predvídateľná. A neobsahuje priestor pre žiadne „spiknutia“, podrazy a zákernosti, ktoré si ľudia pri zápase v paintballe, alebo aj pri hraní počítačových hier po sieti spravia.

Ak sa rozhodnete zahrať si voľný zápas (mimo „kariérneho“ režimu) či už sám proti počítaču, alebo po sieti, budete si môcť vybrať z niekoľkých režimov hry. Režim „Capture the flag & elimination“ som už spomínal, ďalej je tu klasický „Death match“, ............... a režim „King“ – na ihrisku sa nachádza kráľovská koruna, kto ju zodvihne a nosí, získava za každú sekundu bod. K niektorým režimom existujú aj ich modifikované tímové verzie. Režimy hry taktiež nie sú nejak extra originálne, jedná sa o dobre odskúšaný štandard dnešných počítačových hier, ale opäť sa pýtam – čo na tom, keď je pri tom sranda?

Čaká sa odo mňa, že čosi poviem aj ku grafike. Ja sa však na túto tému vyjadrujem len veľmi nerád, lebo platí – koľko ľudí, toľko chutí. Mne sa grafika G!P páči, nie je to efektami našlapaná bomba, ale pripadá mi reálnejšia a dôveryhodnejšia ako napríklad grafika v Driverovi 3 (ak chcete Driv3rovi). Ono to asi bude tým, že v Driverovi 3 je jedno mesto asi tak 10x také veľké ako všetky arény v G!P dokopy, ale aj tak. Zhliadnite obrázky a posúďte sami. Výborne musím hodnotiť aj hudbu, ktorá ma veľmi dobre motivovala a myslím si, že hudobný výber je viac než pasujúci k štýlu hry. Trochu ma sklamal malý počet ihrísk, čo bude asi hlavná závada G!P. Ináč hru vrelo Doporučujem!!!

Prístupov 2596

Kvalita článku